Čo je podľa Vás úlohou súčasnej architektúry?
Kedysi niekto povedal, že architektúra je vytváranie skutočnosti. A myslím, že nezáleží na tom, či hovoríme o architektúre súčasnej alebo historickej. Samozrejme, vždy je odrazom doby a spoločnosti. Pre mňa osobne je architektúra službou, za ktorou je poctivá práca s veľkou zodpovednosťou a nutnosťou pokory.
Ktorá zo svetových budov na Vás zanechala najväčší dojem?
Nedá sa povedať, že by som mal najväčší dojem z jednej budovy. Najsilnejší zážitok a moje najobľúbenejšie miesto je New York, kvôli jeho energii, priateľskej atmosfére a veľkorysosti, ktorá sa aj storočia po založení ukazuje ako unikátna a životaschopná.
Ako by Ste definovali Váš štýl?
Asi by sa dalo povedať, že pracujeme s moderným tvaroslovím a minimalistickou estetikou. Snažíme sa vyvarovať dekoratívnosti a snahe o prvoplánovú výnimočnosť. Prioritou pre nás je symbióza našich novostavieb s overenými hodnotami miesta.
Vaša práca na rezidenčnom projekte Metropolis je odovzdaním architektonického návrhu splnená alebo budete k dispozícii aj pre konzultácie a dozor aj počas výstavby?
S budovou budeme pracovať až do konca výstavby, a to nie len v rámci tzv. autorských dozorov. Vždy sa dá počas výstavby projekt zlepšiť, či už v architektúre detailu, alebo v technických záležitostiach.
Aké hodnoty prináša dizajn architektúry projektu Metropolis do nového downtownu?
Nerád hovorím o „dizajne“ v súvislosti s architektúrou alebo urbanizmom. Samozrejme , že každý dom má svoj „dizajn“, či už fasády alebo interiérov. Metropolis som chcel poňať čo najviac nadčasovo, preto som zvolil jednoduchý geometrický vzhľad a štruktúru. Nemám rád „módne výstrelky“ v architektúre, myslím si, že do mesta to nepatrí. Najkrajšie budovy majú vždy rešpekt k mestu a vysokú mieru estetickej pokory.
Budova má v rámci svojho miesta významnú komunikačnú úlohu. Je dôležité, ako komunikuje so svojím okolím a ako podporuje sociálne interakcie svojich obyvateľov. Ako Ste na tento aspekt mysleli v projekte Metropolis?
Metropolis je situovaný v centre mesta na nároží ulíc Bottova - Chalupkova. Súčasťou architektúry bude živý parter, kde sa budú nachádzať služby pre verejnosť, a taktiež verejný park, kde si môžu obyvatelia mesta odpočinúť od ruchu a okolitej dopravy. Tvar samotnej budovy je zasadený s rešpektom k uličnej sieti budúceho downtownu a potvrdzuje tzv. uličné čiary, preto si myslím, že bude dobrým orientačným bodom. Dnes je v móde „dizajnovať“ solitéry budov čo najoriginálnejšie a architekti niekedy nemyslia na mesto a jeho štruktúru, logiku pohybu chodcov, orientáciu a podobne.
Aký je pocit architekta na konci, keď je stavba dokončená a ľudia sa môžu sťahovať?
Keď sa podarí, tak je tam určitá spokojnosť, úľava po dlhoročnom procese. Čo sa týka našich stavieb, tak sme mali doteraz šťastie, že sme mohli byť s výsledkami práce spokojní. Myslím ale, že kvalitu našej architektúry posúdi niekto až o mnoho generácii neskôr. Tak, ako my sa dnes pozeráme na historickú architektúru s odstupom a nezaťažení dobou, v ktorej vznikla.
Budúcnosť českej a slovenskej architektúry – ako ju vidíte v kontexte vývoja požiadaviek ľudí na bývanie, ochranu, či zázemie?
Myslím si, že budúcnosť architektúry by mala byť v racionálnom uvažovaní, zmysluplnom a udržateľnom rozvoji našich miest, vidieka a krajiny. V Čechách aj na Slovensku je veľa kvalitných architektov, ktorí sa zaoberajú spoločenskými, sociálnymi a inými aspektami architektúry. Nie som zástancom ekologického náboženstva, ale myslím si, že stavať ohľaduplne k životnému prostrediu by sa malo vždy, bez ohľadu na to, čo je práve v móde. Som rád, že dnes sa už považuje za normálne myslieť na minimálnu spotrebu energií a rozumnosť výstavby. Čo sa týka vývoja nárokov ľudí, t. j. klientov aj koncových užívateľov stavieb, tak stále sa po nás chce vyšší štandard v pohodlí, technológiách, ale aj v bezúdržbovosti architektúry a podobne.
Čo by Ste poradili mladým architektom?
Nechcem nikomu radiť, každý si musí nájsť svoju vlastnú cestu. Ale určite odporúčam, aby sa v mladom veku vzdelávali v čo najširšom rozsahu. Vzdelávanie v širokom rámci mne osobne dalo najviac. Zaujímal som sa nielen o architektúru a umenie, ale študoval som fyziku, sociológiu, filozofiu, psychológiu a prial by som si mať na to viac času aj dnes.
Juraj Sonlajtner (46) sa narodil v Nitre. Vyštudoval Fakultu architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe a v štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V rokoch 2000 až 2009 bol partnerom v ateliéri ADNS, v roku 2009 založil kanceláriu City Work Architects. Je spoluautorom viacerých stavieb, napríklad Baťův Institut Zlín, Vzdělávací Centrum Na Karmeli Mladá Boleslav, Residenční projekt Prague Marina, Praha Holešovice , Bytový dům Praha, Kavčí Hory. Mnohé jeho projekty ako napríklad Bydlení pro seniory Opava, Baťův Institut Zlín, či Rozvojové území Strahov vyhrali architektonické súťaže. Viac informácií o práci Juraja Sonlajtnera nájdete na www.citywork.cz.

Administativní budova Prague Marina, Praha Holešovice
Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner
Projekt nazvaný Prague Marina Office Center predstavuje dve prepojené administratívne budovy, ktoré boli postavené na ľavom brehu Vltavy - v atraktívnej, novo sa rozvíjajúcej lokalite Prahy 7. Tento komplex ponúka variabilné riešenie i pre náročných nájomcov, ktorí hľadajú pre svojich zamestnancov a klientov moderné netypické kancelárske priestory vysokej kvality.

14|15 Baťův Institut , Zlín - Konverze továrních budov 14 a 15
Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner
Baťův Institut v Zlíne vznikol konverziou dvoch budov bývalého Baťovho továrenského areálu. Výrobný areál pôvodnej Baťovej továrne v Zlíne je jedným z najväčších skvostov českej industriálnej architektúry. Pôvodne industriálne budovy sa po rekonštrukcii zmenili na moderné kultúrne centrum s tromi kultúrnymi inštitúciami – múzeom, galériou a knižnicou.

Vzdělávací Centrum Na Karmeli, Mladá Boleslav
Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner
Vzdelávacie centrum Na Karmeli (otvorené v roku 2007) prepája historickú a modernú architektúru do unikátneho objektu, ktorý slúži ako zázemie pre koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, vzdelávacie programy alebo spoločenské stretnutia.
Bratislava ako stredoeurópsky klenot, kde Metropolis predstavuje luxusný bezpečný domov, spoľahlivú investíciu, top adresu, zdravé bývanie a moderné technológie
Sebastien Dejanovski: Klienti na Slovensku sú náročnejší než v Česku
Rodinné bývanie v bratislavskom novom centre? Kúpa bytu sa oplatí viac ako jeho prenájom
Sebastien Dejanovski: Sajfa má reprezentovať kupujúcich v Metropolise, ďalšiu investíciu v Bratislave nevylučujeme
Stropné chladenie: neviditeľný komfort, ktorý si zamilujete
Metropolis sme postavili tak, akoby sme ho tvorili pre seba
Luxus za 60 miliónov eur: V bratislavskom Metropolise zostáva už len 20 % voľných bytov
Prečo je teraz ideálny čas vymeniť starý byt za bývanie v novostavbe?